Postrehy zo Slovenska – rozhovor Adama Puškára pre viedenský časopis KULTURNÍ KLUB

Nasledujúci rozhor bol uverejnený v časpise KULTURNI KLUB, číslo 9-10 2015

Západné Slovensko Bratislava, Slovenská advokácia

Univ. JUDr. Adam Puškár, advokát, osobnosť práva, obhajca spravodlivosti, občianskych a ľudských práv a slobôd, Bratislava

Vážený pán doktor, oslovujem Vás v mene šéfredaktorky Klubu, časopisu Čechov a Slovákov vo Viedni, Ing. Heleny Baslerovej. Odovzdávam Vám pozdrav a prosím o rozhovor.

Vážený pán docent! Výklad tematiky o Slovenskej advokácii, ktorý prezentoval v rozhovore s Vami univ. JUDr. Ľubomír Hrežďovič, predseda Slovenskej advokátskej komory vo Vašom viedenskom časopise Klub, je v skutku podnetný a ojedinelý; Ľubomír Hrežďovič tu precízne formuluje spoločenskú funkciu Slovenskej advokácie, pričom tvorivo aplikuje hľadiská historické, teoretické, právno-praktické; usudzujem, že je to prvý príspevok tohto druhu o Slovenskej advokácii s medzinárodným rozmerom. Príspevok je poučný a ukazuje na východiská ďalšieho vývoja advokácie na Slovensku1.

Univ. JUDr. Adam Puškár, advokát

Bratislava, 2015

interview

Pán doktor, viem o Vás, že ste patrili na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave k výborným študentom. Čo bolo pre Vás charakteristické v prístupe k takej rozsiahlej matérii ako sú vedy o štáte a práve? Mám na zreteli Vašu študijnú orientáciu a chápanie jednotlivých učebných predmetov.

V procese štúdia som si uvedomil, že vedy o štáte a práve predstavujú relatívne 3 veľké oblasti: prvou sú Dejiny štátu a práva, druhou je štátoveda – Teória štátu a práva a Ústavné právo Slovenskej republiky, treťou je právoveda – pozitívne právne disciplíny – Občianske právo, Trestné právo, Obchodné právo, Správne právo, Rodinné právo, Pracovné právo, Sociálne právo, Medzinárodné právo a ďalšie disciplíny práva. Dospel som k poznaniu, že nosnými, ťažiskovými právnymi disciplínami sú predovšetkým občianske právo, trestné právo, obchodné právo, správne právo, eventuálne iné. Predmetom môjho záujmu sa stali uvedené právne disciplíny. Pochopil som, že musím na patričnej úrovni zvládnuť teoretické základy štátu a práva, teda množstvo štátoprávnych odborov. Predsavzal som si, že natrvalo bude potrebné študovať problematiku štátu a tiež právne disciplíny a celý právny systém. Dovoľte v tejto súvislosti uviesť toto: Bez štátu niet práva! Bez práva niet štátu! Štát produkuje právo! Právo produkuje štát! Táto vzájomná väzba musí odzrkadľovať humánnu a demokratickú podstatu štátu a práva a ich vývojové dimenzie. V tomto spojení ma určujúci význam Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu, ktorý definuje štát, jeho mocensko-správne inštitúcie, právo a celý právny systém na Slovensku. Takýto je rezultát mojich univerzitných štúdií.

Štúdium práva ste úspešne zavŕšil v roku 2007. Nasledovalo Vaše pôsobenie v súdnictve, menovite na Najvyššom súde Slovenskej republiky.  Napokon ste sa rozhodli pre povolanie advokáta – bolo potrebné absolvovať náročné advokátske skúšky. V zložkách súdnictva a v iných inštitúciách práva v Bratislave oceňujú Vašu profesijnú spôsobilosť. Vlastnosťami Vašej osobnosti sú morálka, humanita, odbornosť, zmysel pre pravdu, česť, spravodlivosť. Tieto hodnoty majú vo Vašom povolaní advokáta osobitý význam. Čo o tom usudzujete?

Pôsobenie na Najvyššom súde Slovenskej republiky mi umožnilo osvojiť si zložitý mechanizmus fungovania súdnej moci na Slovensku, ako je všeobecne známe, v našej republike sa člení moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Takto som mal možnosť oboznámiť sa s činnosťou jednotlivých zložiek súdnej moci. V plnom rozsahu som si uvedomil náročnosť práce sudcu a jeho zodpovednosť vo vzťahu k spoločnosti,  štátu a občanom. Vnímal som činnosť sudcu ako snahu rozhodovať podľa ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, platných právnych noriem, v zmysle hodnôt morálky a svedomia. Nedá mi nespomenúť tú skutočnosť, že sudca pri výkone svojho povolania je enormne preťažený, agenda je neúrekom veľmi  rozsiahla. Sudca vynakladá veľa síl na štúdium spisov a na prípravu rozhodnutia; niektoré spisy obsahujú až niekoľko desiatok tisíc strán. Sudca často rozhoduje pod tlakom času, presnejšie zákonných lehôt. Nadobudnuté poznatky zo súdnej činnosti sú pre mňa veľmi cenné.

Dovoľte mi zdôrazniť: Veľkí politickí myslitelia dejín  – Abrahám Lincoln (1809–1865), John F. Kennedy2 (1917–1963), Tomáš G. Masaryk (1850–1937), Alexander Dubček (1921-1992) a iné historické osobnosti podmieňovali právo morálkou. V ich politickom myslení morálka bola nezastupiteľným fenoménom práva, ústavného a právneho systému štátu vôbec. Bez morálky by právo strácalo svoju ochrannú a správnu funkciu, absentoval by obsah občianskych a ľudských práv a slobôd. Odkaz velikánov histórie v otázke vzťahu morálky a práva som si natrvalo osvojil. Má to pre mňa ako advokáta kľúčový význam. Veď napokon náš štát je demokratickou inštitúciou. Na jeho pôde vyrastá demokratické právo. Vo svojej činnosti advokáta sa riadim Ústavou Slovenskej republiky, ktorá obsahuje ustanovenia o občianskych a ľudských právach a slobodách. Predmetom mojej pozornosti je neustále štúdium štátu, jeho funkcií a štruktúr; prirodzene taktiež práva, právneho systému Slovenskej republiky.

Agenda slovenského práva je v skutku rozmanitá. Spoločnosť, ako sociálny organizmus je presiaknutý veľkým nárastom protikladov, teda protiprávnych činov, ktorých vyjadrením sú právne riešenia skutkových podstát súdnou, ako aj mimosúdnou cestou. V tejto súvislosti prosím o Vaše stanovisko v otázke poskytovania právnej pomoci nemajetným občanom, odkázaných na pomoc štátu. Aké sú Vaše poznatky o tejto problematike?

Je pravdou, že nemajetných občanov odkázaných na pomoc štátu pribúda. Podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi som týmto osobám ustanovovaný ako ich advokát Centrom právnej pomoci3 .  V mojej konkrétnej činnosti to znamená, že ak má osoba v materiálnej núdzi právny problém, obráti sa na Centrum právnej pomoci a toto vydá, v prípade splnenia zákonných podmienok , rozhodnutie o priznaní právnej pomoci, ktorým zároveň určí aj konkrétneho advokáta. Advokát je pritom povinný vo veciach, v ktorých bol ustanovený Centrom právnej pomoci postupovať s rovnakou svedomitosťou a starostlivosťou ako vo veciach ostatných klientov. Odmena v týchto veciach je však daná právnym predpisom a nie je pre advokátov veľmi lukratívne (130-200,- eur), v dôsledku čoho viacerí advokáti nechcú tieto prípady prijímať. Centrum právnej pomoci totiž môže určiť len advokáta, ak tento súhlasí so svojím zaradením na zoznam advokátov, ktorí právnu pomoc týmto žiadateľom poskytujú a ktorý vedie Slovenská advokátske komora. Situácia na Slovensku je v týchto prípadoch nanajvýš alarmujúca. V SR je napr. vedených vyše 3 miliónov exekúcií, mnohé z nich neprávom proti dôchodcom, či osobám zadlženým u doslova úžerníckych nebankových spoločností, Títo ľudia nemajú nielen prostriedky na splácanie svojich záväzkov a nieto ešte na právnu pomoc, aby im v týchto situáciách vedel odborne poradiť. Dôležitosť Centra právnej pomoci odzrkadľuje aj ten fakt, že v súčasnej dobe má nárok na jeho pomoc zhruba 16% obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa zákona o advokácii „Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Je zrejmé, že občan nemôže byť o právnu pomoc ukrátený len z dôvodu svojej (ne) majetnosti. Z tohto dôvodu prijímam aj osoby v materiálnej núdzi a týmto sa snažím byť v ich sporoch nápomocný. 

Váš život zosobňuje tak povediac čs. vzájomnosť, bratstvo Čechov a Slovákov, ste nositeľom ideálu spolupatričnosti Čechov a Slovákov, aj  keď naše národy netvoria spoločnú štátnosť. Môžete to bližšie vysvetliť?

Ďakujem za Vašu otázku. Skutočne, moja matka je Češka a otec Slovák. Narodil som sa v Hradci Králové počas existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov – ČSSR. Tu som prežil i časť môjho detstva. Základnú školu som začal navštevovať v Bratislave, avšak stále som bol štátnym občanom Českej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky som prijal po ukončení univerzitných štúdií. Stále citlivo vnímam previazanosť oboch národov. Vidí sa mi, že najlepšie vzťahy medzi našimi národmi Čechmi a Slovákmi nastali po rozdelení spoločného štátu. Ukazuje sa, že tomu tak osud prial. Naša vzájomná spätosť je nepopierateľná. Vyzdvihujem tú historickú skutočnosť, že rozdelenie Česko-Slovenska bolo nenásilné, demokratické, ústavné a v tomto zmysle sa prejavil humanizmus našich národov a  sme ojedinelým prípadom v Európe a vo svete. Dodávam, že čs. vzájomnosť, bratstvo našich národov Čechov a Slovákov aj naďalej predstavuje trvalú hodnotu, priateľstvo a spolupráca Čechov a Slovákov nadobúdajú nové podoby  vo všetkých oblastiach spoločenského a štátneho života.

Vážený pán docent,

ďakujem Vám za návštevu, ktorá ma potešila. Vážim si šéfredaktorku Klubu, časopisu Čechov a Slovákov vo Viedni, Ing. Helenu Baslerovú, súčasne jej odovzdávam vrelý pozdrav. Viem, že pani Ing. Helena Baslerová venuje stálu pozornosť vývoju Česka a Slovenska, cením si jej obetavú prácu, ktorú vykonáva v prospech našich národov Čechov a Slovákov. Pozdravujem všetkých členov redakčného tímu, zvlášť českú spisovateľku univ. PhDr. Máriu Brandeis a českého spisovateľa a dramatika európskeho významu Pavla Kohouta. Je pre mňa cťou, že Klub – tento prestížny medzinárodne uznávaný časopis – uverejní tento príspevok a prispejem takto k šíreniu čs. vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Mám na mysli Čechov a Slovákov žijúcich v Rakúskej republike, v Austrálii a Amerike. Veď Váš časopis je ideovo-kultúrnym spojením zahraničných Čechov a Slovákov s rodnou českou a slovenskou domovinou. Chcem uviesť, že dôležité poslanie plní v tomto ohľade univ. doc. JUDr. Marián Veliký CSc., popredný slovenský štátovedec a zástanca ideálov čs. vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, publicista Vášho Klubu.

S úctou

Univ. JUDr. Adam Puškár, advokát Bratislava, 2015

Vážený pán doktor,

ďakujem  Vám za prijatie a za rozhovor. Pôsobíte na poli obhajoby občianskych ľudských práv a slobôd v Bratislave a na Slovensku. Byť obhajcom občana je čestné povolanie a má výsostné humánny charakter.  Vaše právne myslenie, občiansky a morálny status – to sú predpoklady Vášho ďalšieho vývoja ako advokáta, obhajcu občana v právnych vzťahoch. Nazdávam sa, že so Slovenskou advokáciou ste natrvalo spojil svoju existenciu a usilujete o to, aby ste boli vždy jej prospešným členom .  Prajem Vám veľa úspechov v advokátskej činnosti v Bratislave i na Slovensku.

S úctou

Univ. doc. JUDr. Marián Veliký Bratislava – Viedeň, 2015

Poznámky

1    Príspevok nadväzuje na hodnotný rozhovor autorov univ. doc. JUDr. Mariana Velikého CSc. –  Viedeň  a univ. JUDr. Ľubomíra Hrežďoviča, predsedu Slovenskej advokátskej komory – Bratislava o otázkach slovenskej advokácie.  Pozri in: Klub – kulturní měsičník Čechů a Slováků v Rakousku, 34, 2014, č. 9-10, Vídeň

2   35. Prezident Spojených štátov amerických J. F. Kennedy vyslovil na začiatku 60. rokov 20. storočia pravdivú myšlienku: „Otázka občianskych práv je predovšetkým otázkou morálky.“ Prezident USA J. F. Kennedy postuloval morálnu, humánnu a demokratickú podstatu práv a slobôd občanov v spojitosti s hnutím americkéhoí ľudu vo veci uznania občianskych a ľudských práv. Politické postoje J. F. Kennedyho boli súčasťou kontextu onoho boja M. L. Kinga, ktorý vyzdvihoval ideál rovnoprávnosti všetkých občanov Spojených štátov amerických – bielych a čiernych, bez rozdielov majetku, pohlavia, ideovej orientácie. J. F. Kennedy, v duchu odkazu A. Lincolna, považoval morálku za hodnotové východisko uzákonenia občianskej rovnoprávnosti v ústavno-právnom systéme Spojených štátov amerických. Hodnotové fenomény morálky a práva nachádzame v politickom myslení aj veľkých dejateľov našich národov Čechov a Slovákov – T. G. Masaryka a A. Dubčeka. Prezident ČSR T. G. Masaryk vyzdvihoval morálku a právo predovšetkým v spojitosti s prekonávaním ťažkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia v Československu. Osobnosť slovenskej a československej politiky, štátnik A. Dubček, nástojčivo proklamoval morálku a právo v obrodno-revolučných časoch 1968, ktoré tvorili významnú súčasť politiky reforiem v ČSSR. Vyzdvihoval morálku, ľudskosť, právo. A. Dubček hodnoty morálky, ľudskosti a práva akcentoval aj po revolúcii 17. novembra 1989, teda v revolučných časoch premeny ČSSR na novú humánnu a demokratickú štátnosť – tak na čs. štátnosť, ako aj na štátnosť českú a na štátnosť slovenskú. Pozri Veliký, M.: Návraty – Žilina, in: Klub – kulturní měsičník Čechů a Slováků v Rakousku, 34, 2014, č. 1-2, Vídeň

3    Centrum právnej pomoci je štátne rozpočtová organizácia, zriadená zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorej cieľom je zlepšovanie prístupu k spravodlivosti pre ľudí v materiálnej núdzi, t.j. pre tých ľudí, ktorí pre nedostatok prostriedkov nemôžu využívať existujúce právne služby. Viac o Centre právne pomoci napr. na ich stránke http://www.cpp.finalarea.com.  

JUDr. Adam Puškár

Potrebujete poradiť?

Medzi naše služby patrí aj právne poradenstvo, kde Vám vieme okamžite poradiť s Vašimi právnymi problémami. V prípade bližších otázok alebo záujmu o naše právne služby nás neváhajte kontaktovať.