Jaroslav Pagáč (REBORN) – záverečná reč obhajcu obžalovaného.

Dňa 10.06.2021 sa na Špecializovanom trestnom súde, konalo pojednávanie s obžalovaným folkovým spevákom Jaroslavom Pagáčom a s jeho manželkou, vystupujúcim pod umeleckým menom REBORN, ktorý je obvinený z držby a z výroby extrémistických materiálov a to napr. staroslovanského symbolu slnka kolovrat. Na tomto pojednávaní bola zo strany obhajoby prednesená táto záverečná reč.


sp. zn. 15T/1/2021
V Bratislave, dňa 10.06.2021

Obžalovaná
Meno a priezvisko: Silvia Pagáčová, rod. Golitková

Obžalovaný:
Meno a priezvisko: Jaroslav Pagáč

Obhajca: JUDr. Adam Puškár, advokát, Karpatská 5, 811 05 Bratislava, IČO: 40 969 151




Záverečná reč obhajcu obžalovaných

I.

Vážený súd, pán prokurátor

v prvom rade chcem uviesť, že moji klienti popierajú spáchanie skutkov, z ktorých sú obžalovaní. Nikdy predtým neboli trestaní, viedli riadny život a boli a sú riadne zamestnaní, resp. matka na materskej dovolenke, a starajúci sa o malé dieťa. Nemajú extrémistické názory ani postoje a nemajú žiaden dôvod šíriť extrémistické symboly, naopak inklinujú k pohanskej viere a túto hudobne a graficky propagovali a to pôvodnými náboženskými symbolmi.

II.

Neurčitosť prechovávaných materiálov

Vo výroku 2, obžaloby je však okrem iného uvedené, že od presne nezistenej doby do dňa 10.05.2018 v rodinnom dome v obci Púchov a  vozidle Škoda Superb (dom aj vozidlo sú presne označené) prechovával notebook zn. Lenovo čiernej farby Y700-15ISK a notebook zn. Acer Aspire One č. 31114247334 obsahujúce rôzne fotografie, predmety a súbory obsahujúce symboly v rôznych modifikáciách ako čierne slnko v kombinácii s kolovratom, atď. 

Takto identifikovaný skutok v obžalobe nie je zákonne identifikovaný a udržateľný. Každý jeden skutok a dôkaz musia byť predsa presne špecifikované a označené, tak aby boli nezameniteľné.  Takto všeobecne (ne)definovaný skutok obžaloby je vágny a nezrozumiteľný a nie je možné sa voči nemu adekvátne brániť, keďže obžalovaní nevedia, aké konkrétne skutočnosti sú im kladené za vinu a to tým skôr, že obžaloba neobsahuje žiadnu grafickú prílohu. Je to rovnaká situácia, ako keby v drogovej trestnej činnosti bola podaná obžaloba pre bližšie nešpecifikovaný „predaj rôznych drog v rôznom množstve“. Takéto vymedzenie dôkazu však považujem za nezákonné, nakoľko každý skutok musí byť v obžalobe prísne individualizovaný a špecifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Výrok obžaloby o prechovávaní rôznych fotografií a súborov v rôznych modifikáciách považujem za absolútne nezákonný a s nemožnosťou odsúdenia zaň a to najmä s poukazom na § 206 ods. 3 Tr. por., § 235 písm. c/ Tr. por. § 163 ods. 3 Tr. por. a nasl.

K tomu napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Tost/23/2018 „uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré musí okrem označenia osoby, ktorej sa obvinenie vznáša, obsahovať aj opis skutku s uvedením miesta, času prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonné pomenovanie trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.“

Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Tdo/64/2017
„Pokiaľ ide o ministerkou spravodlivosti namietané neuvedenie skutku v rozsudku odvolacieho súdu, v tomto smere je potrebné uviesť, že v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Z napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že tento vo svojom písomnom vyhotovení nespĺňa náležitosti uvedené v § 163 ods. 3 Tr. por., pretože neobsahuje tzv. skutkovú vetu, z ktorej by bolo zrejmé, na základe akého skutkového stavu bol obvinený L. S. oslobodený spod obžaloby prokurátora.“

III.

Znalecké dokazovanie

znalec PhDr. Tomáš Klubert, PhD.
Výpoveď i vypracované odborné vyjadrenie trpia viacerými formálnymi i obsahovými vadami, takej intenzity, že došlo k ich absolútnej nezákonnosti a nepoužiteľnosti.

Ako to vyplýva priamo z vypracovaného odborného vyjadrenia zo dňa 08.07.2019, vyššie menovaný znalec: PhDr. Tomáš Klubert, PhD., sa jeho vypracovaním dopustil hneď niekoľkých porušení svojich povinností pri vykonávaní znaleckej činnosti vyplývajúcich mu zo zákona č. 382/2004 Z. z., ako aj z § 141 a 145 a nasl. Trestného poriadku. 

V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

a) povinnosť znalca vykonávať znaleckú činnosť osobne (§ 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z.)
              Z ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, vyplýva zákonná povinnosť znalca, ak ním je fyzická osoba, vykonávať znaleckú činnosť osobne, t. j. vo vlastnom mene. Ako to však vyplýva z priloženého odborného vyjadrenia vypracovanom dňa 07.08.2019 znalcom PhDr. Tomášom Klubertom, PhD., tak hneď na jeho titulnej strane za svojim menom a priezviskom menovaný znalec ako spracovateľa posudku uvádza Ústav pamäti národa, Sekcia vedeckého výskumu, aj s uvedením adresy sídla Ústavu pamäti národa, Miletičova 19, 820 18 Bratislava 218. Za tým nasleduje uvedenie dátumu zloženia sľubu znalca PhDr. Tomáš Kluberta, PhD. V závere na str. 6 odborného vyjadrenia sa potom znalec PhDr. Tomáš Klubert, PhD., podpísal s tým, že pod svoj podpis opäť uviedol inštitúciu Ústav pamäti národa, Bratislava. 

Z uvedených skutočností je tak nepochybné, že hoci menovaný znalec, ako fyzická osoba, ako to zákon požaduje osobne vykonal sľub znalca, predmetné odborného vyjadrenia vypracoval nie osobne, ako fyzická osoba a vo vlastnom mene, ale v mene inštitúcie, právnickej osoby: Ústav pamäti národa, so sídlom: Miletičova 19, 820 18 Bratislava 218, ako spracovateľa posudku, z čoho je zrejmé, že menovaný znalec PhDr. Tomáš Klubert, PhD., v danom prípade porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania priloženého odborného vyjadrenia.      

b) znalec sa neoprávnene označuje za znalca v odbore, v ktorom nie je zapísaný v zozname  (§ 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z.)
            V zmysle ust. § 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, sa iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší zákaz označovať sa za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa tohto zákona.

Ako to v danom prípade vyplýva priamo z predmetného odborného vyjadrenia, konkrétne z jeho záveru na str. 6 PhDr. Tomáš Klubert, PhD., sa výslovne označuje ako znalec z odboru histórie, avšak ako to vyplýva zo zoznamu znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR, ako to už bolo uvedené aj vyššie, tento znalec v zozname nie je zapísaný,  t. j. ani v žiadnom takom znaleckom odbore alebo v odvetví, ktoré si napriek tomu sám a bez akejkoľvek evidencie svojvoľne uvádza. Inak povedané, nakoľko menovaný znalec nie je a nikdy nebol evidovaný v žiadnom odbore alebo odvetví v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, nebol tak oprávnený si uvádzať a vydávať sa tak svojvoľne za znalca z akéhokoľvek znaleckého odboru, alebo odvetvia, nakoľko tak konal protiprávne a v rozpore s vyššie uvedeným ust. zákona č. 382/2004 Z. z. Túto nezákonnosť potvrdil znalec sám aj na svojom výsluchu pred súdom, kedy uviedol, že nie je zapísaný v zozname znalcov. 

c) protiprávne ustanovenie znalca (§ 15 ods. 1 písm. a), písm. b)  zákona č. 382/2004 Z. z.) 
              V zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a), písm. b)  zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. K tomu analogicky aj § 143 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého „Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí.“ V tomto koní nebol zákonný dôvod postupovať podľa § 141 Tr. por. a žiadať o odborné vyjadrenie, keďže problematika extrémizmu je právne a skutkovo mimoriadne zložitá a náročná a z tohto dôvodu ide o samostatné znalecké odvetvie. K dňu 8.7.2019 však bolo v zozname znalcov MS SR zapísaných niekoľko znalcov pre odvetvie extrémizmus a nebol dôvod priberať do konania znalca nezapísaného v tomto zozname, ktorého vyjadrenia sú zmätočné a nepreukazné do tej miery, že to spôsobuje ich nezákonnosť. 

d) povinnosť znalca vykonávať znaleckú činnosť odborne a nestranne (§ 16 ods. 1 a ods. 2 písm. b), písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z., v spojení s § 142 a nasl. Trestného poriadku)
            Z ust. § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, vyplýva zákonná povinnosť znalca vykonávať znaleckú činnosť nestranne a v spojení s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. aj odborne resp. riadne, nakoľko znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť. Súčasne s ohľadom na ust. § 145 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery, pričom znalec v týchto zákonných intenciách nepostupoval a svojvoľne hodnotil dôkazy a robil právne závery, napr. že produkcia hudobnej skupiny Ruské geto je v Rusku zakázaná atď., či sa neprípustne a neprimerane vyjadroval k obhajobe obžalovaného: „Samozrejme, že pre Pagáča je výhodnejšie pred súdom vystupovať ako vyznávač pohanských božstiev, aby sa potom mohol prezentovať ako obeť náboženského prenasledovania“

Z priloženého odborného vyjadrenia vyplýva, že tieto zákonné povinnosti menovaný znalec PhDr. Tomáš Klubert, PhD., porušil, keď napr. na jeho strane 3 vyslovuje záver, že portál „Hlavu hore“ je neonacistický, že hudobná skupina Buldok je neonacistická a Pagáč sa vyjadril, že sa inšpiruje tvorbou neonacistických skupín a že minimálne na šiestich koncertoch skupine Buldok prejavil sympatie, pretože tieto koncerty označil ako „Pocta Buldokovi“. 

Uvedené tvrdenia znalca sú objektívne nepravdivé a zároveň nepreskúmateľné, pretože svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal ani nedoložil zdroje týchto informácií; žiadne koncerty ako „Pocta Buldokovi“ sa nestali a najmä rozhovor pre portál Hlavu hore Jaroslav Pagáč nikdy neposkytol. 

Na. str. 4 odborného vyjadrenia znalec uvádza, že čierne slnko a kolovrat nie sú pôvodné staroveké symboly. Na str. 5 odborného vyjadrenia znalec uvádza, že skladba „Kolovrat“ je odkazom na neonacistický symbol „kolovrat“ a že mail reborn18@centrum.sk je kryptogram „18“ skratka pre Adolfa Hitlera. V závere vyjadrenia znalec uvádza, že Jaroslav Pagáč tvorí texty, má tetovania a na svojej FB stránke má materiály, ktoré používajú hnutia smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd. 

Je naozaj zarážajúce, že znalec žiadne zo svojich tvrdení, uvedených v posudku nepodložil absolútne žiadnym zdrojom a tým sú jeho závery nepreskúmateľné a svojvoľné. Na svojom výsluchu pred súdom znalec zopakoval, že „Pokiaľ ide o symboly čierneho slnka a kolovratu, tak tu nejde o historické symboly, ale o symboly novodobé.“ ale zároveň znalec uviedol, že samotné rodnoverie by necharakterizoval ako extrémistickú organizáciu. Čierne slnko znalec označil na str. 4 ako symbol obľúbený aj medzi neonacistami, prirodzene bez akéhokoľvek zdroja či dôkazu, no pri svojom výsluchu už prekvapujúco uviedol, že Význam tohto symbolu nie je známy, oficiálne nie je známy ani jeho autor. Oficiálne však tento symbol nie je zakázaný, myslím konkrétne v Nemecku, nakoľko počas nacistického režimu sa nepoužíval.“ 

Znalec následne v rozhovore pre denník SME zo dňa 14.05.2021 pod názvom: Historik Klubert: Predstava, že starí Slovania behali ovešaní svastikami, je nezmyselná 1, na dôvažok uviedol k symbolu čierneho slnka, že Zrejme to bola len dekorácia“. Je naozaj správe trestne stíhať či dokonca odsúdiť človeka za použitie symbolu, ktorého význam nepozná ani profesionálny historik a jedná sa zrejme len o dekoráciu a nie tie teda symbol propagácie režimu?

K symbolu kolovrat v odbornom vyjadrení znalec na str. 4 uviedol, že aj tento používajú neonacisti, no zároveň na svojom výsluchu pred súdom už znalec doplnil, že „medzi rodnovercami a zástupcami neonacistického okultizmu a aj inými skupinami, ktoré nemôžeme charakterizovať ako extrémistické, je tento symbol prezentovaný ako starobylý slovanský slnečný symbol… Symbol kolovratu používajú rôzne rodnoverské skupiny, alebo napríklad aj rôzne skupiny historického šermu a že kolovrat sa objavil už v roku 1923, kedy ho poľský maliar Stanislaw Jakubowski nakreslil vo svojej knihe. V rozpore s uvedeným znalec ďalej uviedol, že „Vynálezcom symbolu kolovratu a jeho názvu je Alexej Alexandrovič Dobrovoľskij, ruský neopohan a neonacista. Presný dátum kedy tento symbol vytvoril nie je známy ale bolo to niekedy v prvej polovici 90-tych rokoch minulého storočia. Dobrovoľskij vyhlásil, že kolovrat je symbolom nekompromisného boja za národné oslobodenie spod židovského jarma.„ Uvedené tvrdenie je samozrejme bez akéhokoľvek zdroja a je zo strany obhajoby nepreskúmateľné. 

V žiadnom prípade neobstojí vyjadrenie znalca, že čerpal z multimediálnych zdrojov na internete,“ resp. že „pri záveroch som vychádzal z dostupných zdrojov, ktoré momentálne neviem predložiť, ale môžem uviesť, že ide o zdroje multimediálne“. Podobne neudržateľné sú aj zdroje znalca v otázke hudobnej „Pokiaľ som prijal záver, že v tvorbe obžalovaného sa nachádzajú texty, ktoré vyjadrujú sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, vychádzal som z textov, ktoré teraz samozrejme z pamäti neviem. Obhajoba však nevie, aký by malo zmysel, údajné neonacistické presvedčenie obžalovaného v hudobnej tvorbe skrývať za symbol kolovrat, čo má byť zástupný symbol hákového kríža, keďže ako v už uvedenom rozhovore pre denník SME sám znalec uvádza, tak práve hákový kríž = svastika je originálnym a pôvodným staroslovanským symbolom, kým kolovrat údajne symbolom novovekým:

„Vieme aspoň nejaké znaky, ktoré Slovania používali?
Poznáme tie, ktoré sme našli na prackách, keramike, zbraniach a podobne.
Je medzi nimi aj svastika?

Áno, ale objavuje sa až v 9. a 10. storočí. Neskôr bola umiestnená na výšivkách, krasliciach a obradných chleboch používaných v niektorých regiónoch Poľska a Ruska.“

Dôvod zaujatého a negatívneho odborného vyjadrenia je však zrejmý – znalec vopred zaradil Jaroslava Pagáča do neonacistickej scény, čo bolo východisko a záver jeho posudku a obsah posudku sa len snažil prispôsobiť tomuto vopred danému záveru (v predstave znalca doslova „priznaniu“ obžalovaného k inklinácii k neonacizmu), tak ako to sám znalec uviedol pred súdom:

„Na tento odkaz k extrémistickej časti rodnoverného hnutia usudzujem z toho, že obžalovaný vystupoval na koncerte na počesť neonacistickej skupiny Buldok a rovnako vzhľadom na to, že vystupoval tiež na koncerte neonacistickej skupiny Krátky proces používajúcej aj názov Juden Mord. Opäť sa môžem vrátiť k článku z roku 2007, kde sám seba obžalovaný označil zanárodného socialistu a tak isto sa priznal k tomu, že je teda inšpirovaný skupinami, ktoré spadajú do neonacistického hudobného spektra.“

Znalec však následne celú svoju teóriu o Pagáčovi – priznanom neonacistovi, obratom rúca tvrdením, že „Ja sa samozrejme nemôžem vyjadriť, či rozhovor poskytol obžalovaný, ale tento jeho autenticitu nikdy nepoprel a nedištancoval sa od neho.“ Je v skutku mimoriadne zvláštne a neprofesionálne, že znalec svoje vyjadrenie založil na „priznaní sa“ obžalovaného k nacizmu, pričom však znalec sám dobre vie, že autenticita tohto vyjadrenia obžalovaného nie je preukázaná. 

Vo svetle vykonaného dokazovania je už naozaj zrejmé, že znalec predložil zavádzajúce, očividne tendenčné a právne i skutkovo nesprávne (ne)odborné vyjadrenie, s tézami evidentne presahujúcimi a nesúvisiacimi s jeho odbornosťou. 

Je naozaj zarážajúce, že znalec bez akéhokoľvek bližšieho skutkového či teoretického zdôvodnenia v predloženom odbornom vyjadrení či výpovedi charakterizuje texty, skupiny, symboly atď. ako neonacistické, alebo a aj na základe takýchto bližšie neobjasnených, dôkazne nepreukázaných a teda nepreskúmateľných posudkových tvrdení znalca, evidentne presahujúcich a nesúvisiacich s jeho vzdelaním historika a odborom histórie, v rámci ktorého sa svojim vzdelaním a odbornosťou prezentuje, vyslovuje svoje posudkové závery k predmetu konania a to bez akýkoľvek relevantných zdrojov.

Hodnotenie hudobných textov, v spojení s hudobným štýlom a vizuálnymi prejavmi konkrétnej hudobnej skupiny a pod., v tom zmysle či tým konkrétna hudobná skupina prezentuje určité umelecké zámery, alebo myšlienkové, ideové názory a zámery s odkazom na rodnú vieru, alebo ide už výlučne len o vyjadrenie rasovej alebo inej neznášanlivosti hudobnou formou, to bezpochyby už objektívne nepatrí a nesúvisí so vzdelaním a odbornosťou historika. V danom prípade sa však menovaný znalec PhDr. Tomáš Klubert, PhD., ktorý sám seba označuje ako znalca v odbore história, vyjadruje a posudzuje hudobnú produkciu bez akejkoľvek relevantnej dôkaznej opory svojich tvrdení a teda preskúmateľnosti jeho posudkových záverov, ktoré tak vyznievajú arbitrárne a tendenčne. 

Z výpovede znalca pritom v tejto súvislosti nevyplýva ani tá skutočnosť, či menovaný znalec sám skúmal, vyhodnocoval, a aké konkrétne hudobné texty uvedených hudobných kapiel a s akým výsledkom. To či je niektorá konkrétna hudobná skupina a navyše neonacistická, nacionalistická, alebo vlastenecká, predsa v Slovenskej republike nie je notoricky známou skutočnosťou, takže takúto skutočnosť pokiaľ sa o ňu znalec v posudku výslovne opiera, musí náležite a preskúmateľne odôvodniť a to vlastným skúmaním a vyhodnotením, t. j. nemôže sa vo svojom vlastnom úsudku opierať len o nepreskúmateľné tvrdenia z neznámych zdrojov, a ak sa aj o takéto tvrdenia, avšak relevantných znalcov, vo svojom posúdení opiera, musí na tieto svoje zdroje, z ktorých pramení jeho záver, výslovne v znaleckom posudku poukázať, a to opäť z dôvodu zákonom požadovanej preskúmateľnosti jeho tvrdení, čo však v danom prípade menovaný znalec, v žiadnom prípade ani náznakom neurobil. 

Mám preto za to, že takéto vykonávanie znaleckej činnosti, ako ju v danom prípade priloženého odborného vyjadrenia vykonal menovaný znalec, ide nad rámec zákonom požadovanej odbornosti a nestrannosti znalca, keď už len samotná nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť vyššie uvedených tvrdení v odbornom vyjadrení, svedčí o porušení zákonných povinností znalca vyplývajúcich mu priamo z ust. § 16 a nasl. zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia. 

Tým, že menovaný znalec v danom prípade vykonával znaleckú činnosť v rozpore s požiadavkami nestrannosti a odbornosti v tak vážnej veci akou je trestné konanie, v ktorom tým poškodzuje osoby obvinených, takéto konanie znalca možno s ohľadom na tieto okolnosti daného prípadu považovať o to závažnejšie a za absolútne nezákonné. V predloženom odbornom vyjadrení taktiež absentuje jeho poradové číslo či znalecká doložka. 

Je však žiaduce sa vyjadriť aj k osobe znalca, resp. jeho nestrannosti či skôr zaujatosti k obžalovanému. Znalec sa už verejne ani nesnaží svoj odpor voči obžalovanému skrývať a tento verejne vystavuje na obdiv, ako niečo pozitívne. V rozhovore pre denník SME však znalec, tento celý svoj posudok a výpoveď zásadným spôsobom spochybnil a znevierohodnil a to z dôvodu negatívneho vzťahu k obžalovanému, kedy okrem iného uviedol, že 

„Ako sa dá na súde rozlíšiť, kto si napríklad kolovrat vytetuje na telo, pretože je neonacista a kto ho nosí, pretože je možno nedovzdelaný vyznávač folku?

Dôležitý je kontext. Príkladom môže byť práve prípad Jaroslava Pagáča. Na webe s názvom Hlavu Hore, čo samo osebe evokuje skratku HH – Heil Hitler, sám o sebe hovorí ako o národnom socialistovi, ktorý tu nechce rasové smetisko. Potom chodí koncertovať s kapelou Krátky proces, čo už ani nepotrebuje komentár. Žiaden slušný hudobník by s takou kapelou na jedno pódium nevyšiel.

Samozrejme, že pre Pagáča je výhodnejšie pred súdom vystupovať ako vyznávač pohanských božstiev, aby sa potom mohol prezentovať ako obeť náboženského prenasledovania.“

Je naozaj zarážajúce, že znalec v trestnom konaní bezškrupulózne dáva najavo svoje znechutenie a k osobe obžalovaného, ku ktorému podával odborné vyjadrenie, ktoré má pre rozhodnutie súdu o vine kľúčový význam. Znalec už vopred vie, že obžalovaný je vinný a že jeho náboženské presvedčenie je len jeho obrana voči trestnému stíhaniu, pričom autenticitu rozhovoru pre portál Hlavu hore sám znalec pri svojom výsluchu spochybnil. Nestrannosť, je po odbornosti azda tou najdôležitejšiu vlastnosťou, ktorú znalec musí mať a túto prejaviť aj vo výsledkoch svojej činnosti a vyplýva priamo zo § 16 ods.  ods. 2 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. 

Ľudsky by ešte snáď boli takéto vyjadrenia znalca pochopiteľné a ospravedlniteľné, avšak aj tak majúce za následok nezákonnosť jeho odborného vyjadrenia v tom prípade, že by svoj negatívny postoj znalec odvodzoval z reálnych a pravdivých informácií o obžalovanom Pagáčovi. V žiadnom prípade však jeho tvrdenia nemožno prijať s porozumením, ak tieto vychádzajú z neoverených zdrojov a nie sú založené na pravde a faktoch, čo sám znalec priznal, keď uviedol, že nevie, či rozhovor pre portál Hlavu hore obžalovaný skutočne poskytol. Nevedno, ako sa takéto negatívne postoje znalca k osobe obžalovaného zlučujú s jeho zákonnou povinnosťou nestrannosti a najmä s jeho sľubom, že „…svoju činnosť bude vykonávať nestranne a nezaujato.“ 

Badateľnú obscesiu znalca skrytými symbolmi neonacizmu v jeho posudkoch a vyjadreniach nie je možné naďalej prehliadať. V tomto konaní znalec subjektívne vníma ako zástupné symboly neonacizmu nielen pôvodné staroslovanské a starogermánske symboly čierne slnko a kolovrat, ale aj thorovo kladivo, písmená severskej abecedy – runy, ale znalec svojsky (de)šifroval aj samotný názov internetového portálu „Hlavu hore“, čo je slovné spojenie v slovenskom jazyku bežne používané na dodanie lepšej nálady, no v predstavách znalca ide opäť o nacistický zástupný symbol, či presne povedané zástupný symbol zástupného symbolu v podobe skratky „HH“, čo podľa znalca evokuje „Heil Hitler“. 

K neodbornosti konkrétneho  znalca v otázkach extrémizmu už možno vychádzať aj z judikatúry. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 1T/225/2016, znalec napr. identifikoval vo vyobrazení útočnej zbrane boxer opäť záludne ukrytý nacistický pozdrav „Heil Hitler“. Prefíkanosť tejto šifry je bežnému človeku absolútne nepostrehnuteľná a nezrozumieteľná, keď vyobrazenie boxera má podľa predstavy znalca byť kód pre 88, čo je šifra pre HH, čo je šifra pre „Heil Hitler“. Čiže tu máme celkovo trojité kódovanie nacistického pozdravu, ukrytého za zástupný symbol (HH), zástupného symbolu (88) zástupného symbolu (obrázok zbrane boxer). Prečo je o tomto konaní potrebné hovoriť aj v tejto trestnej veci? Z jednoduchého a pritom absolútne zásadného dôvodu. Po týchto vyjadreniach znalca v konaní pred Okresným súdom Bratislava II,  kedy znalec bez okolkov označoval skupiny, znaky a tetovania za neonacistické s dovetkom, že zdroje nemá ale písali to na internete a po „dekódovaní“ zbrane boxer ako nacistického pozdravu, musel súd vystúpiť zo svojej laickej zóny v znaleckých otázkach a uznesením konštatovať, že znalecký posudok znalca Kluberta je neúplný a pochybný, najmä čo do vierohodnosti a objektívnosti zistení znalca a absenciu zdrojov, z ktorých znalec vychádzal a preto bol súd nútený pribrať iného znalca do konania. Pán znalec je odborníkom na SNP ale žiaľ, v otázkach extrémizmu nie je zorientovaný, čo sa snaží kompenzovať nadmernou identifikáciou skrytých prejavov neonacizmu v prípadoch, v ktorých objektívne nie sú a z tohto dôvodu boli jeho posudky súdom absolútne správne a zákonne odmietnuté. V zmysle zásad právnej istoty obžalovaní legitímne očakávajú takéto odmietnutie písomných i ústnych záverov znalca zo strany súdu aj v tomto konaní.   

znalec Mgr. Vojtech Karpaty, PhD.,
vo svojom znaleckom posudku 7/2021 na str. 5 znalec v priamom rozpore so závermi znalca Kluberta tvrdí, že čierne slnko má svoj pôvod v starovekom akkadsko-babylonskom prostredí a symbolizovalo božské svetlo poznania a tento symbol sa vyskytoval a používal i v starovekom germánskom prostredí a na str. 4 posudku obdobným spôsobom znalec uvádza, že aj symbol kolovratu je staré slovanské znamenie – symbol slnka, kolobehu energie, symbol života a ľudskej  cesty. Už len na základe týchto záverov znalca malo byť trestné stíhanie zastavené, pretože je zrejmé, že tieto symboly nie sú novodobé a neonacistické, lež staroveké a pôvodné pohanské. 

Ani uvedený znalec nie je v otázkach novopohanstva objektívny. Pri svojom výsluchu znalec uviedol, že „Keď zákon pripúšťa založenie náboženskej spoločnosti alebo cirkvi je zaujímavé, že osoby, ktoré sa hlásia k tomuto hnutiu (neopohanstvu), túto možnosť nevyužívajú. Ja tam potom vidím nie duchovné, ale politické pozadie a možno iba predpokladať do budúcna, že toto hnutie bude viesť k jasnejším prejavom hnutia politického, ktoré bude inklinovať k pravici, prípadne k radikálnej pravici.“, čo dokazuje jeho negatívny postoj k náboženskej skupine novopohanstva. Znalcovi zrejme uniklo, že nie každá cirkev má tendenciu sa inštitucionalizovať a zakladať štruktúry či registrovať sa pred štátom a taktiež ak by aj tieto ambície mala, tak okrem iného je na registráciu cirkvi podľa § 12 písm. d) zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností potrebných 50.000 plnoletých členov, čo je v prípade novopohanov nedosiahnuteľná méta. Skutočnosť neregistrácie novopohanskej cirkvi v žiadnom prípade nedokazuje ich politické ambície, ale pravý opak – táto náboženská spoločnosť nechce mať so štruktúrami štátu nič spoločné. 

Aj v prípade znaleckého posudku tohto znalca obhajoba v celom rozsahu napáda jeho zákonnosť a správnosť na základe zákonných ustanovení v prípade znaleckého vyjadrenia znalca pána Kluberta. Aj tento znalec vychádzal pri kategorizácii huby obžalovaného z rozhovoru pre portál Hlavu hore, ktorý obžalovaný nikdy neposkytol. Znalec pri svojom výsluchu v rovnakom duchu ako znalec Klubert uvádzal vyjadrenia typu, že hudobná produkcia obžalovaného obsahuje texty o očistení zeme, čistote krvi no neprekvapujúco žiaden takýto text piesne nevedel konkrétne identifikovať. „Na otázku samosudcu, v ktorej piesni sa používa pojem „čistota krvi“ znalec uvádza: Ja si tie texty nepamätám, nedoniesol som si to so sebou, neviem špecifikovať v ktorej.“

Znalec zakladá neonacistické presvedčenie obžalovaného na číslovke 18 v jeho maily s tým, že „Nebolo mi dané žiadne iné zmysluplné vysvetlenie na použitie tohto čísla zo strany obžalovaného, resp. predloženého spisu“, nuž znalcovi je potrebné teda uviesť, že meno mail „reborn“ už bolo obsadené a v čase registrácie mailu mal obžalovaný 18 rokov a preto zvolil túto číslovku. 

„A potom sú tu ešte samozrejme rúny, o ktorých hovorím v ďalšom posudku, ktoré nie sú pôvodným slovanským znakom“ aj v tomto vyjadrení sa znalec mýli a najnovšie archeologické dôkazy hovoria o opaku a že runy sú najstaršie slovanské písmo 2. Odbornosť znalca je týmto absolútne spochybnená. 

„Pokiaľ v znaleckom posudku uvádzam, že skupina Reborn patrí medzi pravicovo-radikálne formácie, pre ktoré je charakteristické spájanie symbolov a významov (synkretizmus) ako príklad uvediem iné formácie – české skupiny Buldok, Ancestors“ opäť ďalší omyl, resp. nepreskúmateľnosť vyjadrenia znalca, nakoľko neuviedol žiaden dôkaz o synkretizme pri týchto skupinách a skupina Ancestors je slovenská skupina a nie česká ako mylne uvádza znalec. 

„Keď uvádzam, že texty o vzývaní na posledný boj, ktorý má začať medzi árijcami a neárijcami vychádzam z použitých slov o očiste pôdy, krvi, rodu a súčasne z toho, že panslovanské hnutia sa radia k árijskej skupine, z čoho vyplýva, že keď sa súčasne zasadzujú do oblasti Karpát, že ide na druhej strane o neárijskú skupinu. Predpokladám, že tým spevák nemyslel ani Vietnamcov ani Rómov na strane árijcov, ale na opačnej, aby tu ostalo len to čisté etnikum, ktorého čistotu bráni“ znalec svoje tézy len predpokladá a je trestno-právne neprijateľné, aby pieseň o poslednom boji bola znalcom „dešifrovaná“ ako boj medzi árijcami a neárjcami bez akéhokoľvek dôkazného podkladu. Aj malé dieťa z rozprávok vie, že posledný boj – Ragnarök je mýtické stretnutie síl dobra a zla vo vikingskej mytológii, kedy sa svet zničí, ponorí do vody a zachráni sa jeden ľudský pár, ktorý zem znovu zaľudní. Vo svetle pohanského vierovyznania obžalovaného takýto výklad dáva jediný zmysel a nevedno prečo znalec vôbec tento posledný boj nezmienil a uchýlil sa k rasovej vojne medzi árijcami a neárijcami. Znalec pritom zásadným spôsobom dezinterpretoval aj zaradenie Rómov do skupiny „neárijcov“, ktorí však z hľadiska etnologického patria do rodiny indoeurópskych národov a sú teda árijcami. Aj z tohto dôvodu sa vyjadrenie znalca, tak ako celý jeho posudok, javí veľmi nepresvedčivo.     

Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nezákonnosť znaleckého posudku je vyjadrenie znalca, že pri závere znalca o osobe obžalovaného (čo však ani nebolo úlohou znalca a znalec si ju dal sám) opäť vychádzal z „z voľne dostupných zdrojov“ bez ich akejkoľvek špecifikácie a najmä „z fotografií poskytnutých PZ, na ktorých je jednoznačne použitá symbolika, či už visiace vlajky, použité pozdravy, nápisy“. Je zarážajúce, že pri vypracovaní posudku mal mať znalec nejaké policajné fotografie, ktoré však súčasťou posudku nie sú, čo však zákon neumožňuje a všetky materiály mali byť citované alebo uvedené v prílohe tohto posudku. Aj tento znalec poukázal na koncerty na počesť skupiny Buldok, ktoré sa nikdy nestali. 

Okrem obdobných formálnych a materiálnych nedostatkov tak ako v odbornom vyjadrení znalca Kluberta, znalecký posudok znalca Karpátyho trpí  aj nezákonnosťou v tom smere, že fotografie od polície s ktorými pracoval nie sú prílohou tohto posudku tak ako to vyžaduje ust. § 17 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. a v posudku absentuje znalecká doložka vyžadovaná § 17 ods. 4 písm. f) zákona č. 382/2004 Z. z. Aj tento posudok je pre absenciu zdrojov nezákonný a nepreskúmateľný a neobstojí vyjadrenie znalca, typu Pagáč o tom spieva ale je neviem v ktorej piesni, lebo si to nepamätám.  

Obhajoba zdôrazňuje tú skutočnosť, že súd nie je znaleckými posudkami viazaný a to najmä v tomto prípade, kedy sú písomné závery znalcov vo vzájomnom rozpore, bez zdrojov a absolútne nepresvedčivé a žiada súd, aby en bloc tieto posudky, resp. odborné vyjadrenia ako nepresvedčivé a nezákonné odmietol. 

K tomu primerane napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. Tsf 1/72, podľa ktorého Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov.„ 

znalec doc. PhDr. ThDr. Daniel Slivka, PhD.,
Obhajoba v plnom rozsahu poukazuje na iné odborné vyjadrenie č. 1/2017, ktorý dospel k správnym záverom a to na str. 35, kde znalec uvádza, že 
Symbol čierneho slnka – V severských krajinách v staroveku znak symbolizoval predstavu slnka a preto je jeho pôvod staroveký.“ a na str. 39 

„Odálna rúna – rúna taktiež vyjadruje vieru v pohanské náboženstvo Ódinis. Symbolizovala príbuzenstvo a rodinu. Pre svoju jednoduchosť bola používaná v starovekej germánskej kultúre.“  Na dôvažok znalec v odbornom vyjadrení č. 4/2017 na str. 16 k tejto rune uvádza, že v slovanskom kontexte nemá nadväznosť na nacizmus.

Na str. 45 odborného vyjadrenia č. 1/2017 uvádza:
Kolovrat. Praslovanský pôvodne pohanský symbol slnka. Zároveň pre Slovanov tento symbol predstavoval neustály kolobeh sveta, ktorý sa často stotožňuje s večným životom. Z tohto dôvodu sa objavuje častokrát na slovanských pohrebiskách.“

IV.

Nezákonnosť domovej prehliadky a zadržania obžalovaných

Markantné porušenie zásady primeranosti a zdržanlivosti OČTK, je na prvý pohľad badateľné pri vykonaní domovej prehliadky u obžalovaných, pričom táto zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 2 Tr. por. ale aj v bohatej judikatúre napr. NS SR, sp. zn. 5 Tost 13/2011,  „…treba dbať na zásady primeranosti a zdržanlivosti, t. j., že vždy by mali byť využité opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu, zároveň však nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú.„

Táto prehliadka bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu začala v nočných hodinách, keď obžalovaní spali vo rodičovskom dome aj s malým dieťaťom a otcom obžalovanej, ktorý je osobou vyššieho veku. Zásah bol vykonaný protiteroristickou jednotkou za výrazného a zároveň zbytočného kriku, v kuklách, so samopalmi s lasermi mieriacimi na obžalovaného, jeho manželku, malé dieťa aj otca obžalovanej a nebol žiaden dôvod na použitie takéhoto ultimatívneho invazívneho prostriedku, nakoľko obaja obžalovaní sú bezúhonní pracujúci občania, vychovávajúci ich spoločné dieťa. Neprekvapí, že obžalovaná aj jej syn majú doposiaľ traumu z tohto policajného zásahu. Takto zrealizovaná policajná akcia bola protiprávna, pretože domovú prehliadku stačilo vykonať v denných hodinách, bez potreby zásahovej jednotky polície, laserov samopalov mieriacich na hlavu matky a jej dieťaťa atď. Pripomínam, že nešlo o organizovanú alebo násilnú trestnú činnosť ale o údajne spáchaný politický trestný čin a to rozširovaním tričiek hudobnej skupiny, čiže takmer nulovej spoločenskej nebezpečnosti.  

Čo však prekvapí, resp. doslova šokuje je odpoveď pána prokurátora, ktorý má vykonávať dozor na zákonnosťou prípravného konania, ktorý v žiadosti obhajoby o preskúmanie postupu tejto policajnej akcie, len stroho uviedol, že ju realizovala NAKA a tá má svoje postupy, ktoré neboli porušené  a vykonanie akcie bolo preto adekvátne. Z hľadiska princípov právneho štátu i právnych dejín  veľmi zásadné a nepochopiteľné vyjadrenie zároveň. Naozaj by bolo vhodné tieto postupy, na ktoré sa odvoláva pán prokurátor zverejniť a podrobiť ich kontrole zákonnosti a ústavnosti. Po zadržaní obžalovanej o 5:25 hod. bola táto následne prevezená na policajný útvar, kde jej zo strany policajtov bolo niekoľko hodín opakované, že ak sa neprizná, tak ešte dnes ona skončí aj s manželom vo väzbe a ich dieťa v detskom domove a či toto naozaj chce. Výsluch obžalovanej na polícii sa pritom začal až o 17:30 hod., skončil po 2,5 hodinách teda o 20.00 hod. Tento zbytočný nátlakový nočný zásah polície bol protiprávny aj v zmysle § 55 ods. 1, ods. 2  Tr. por., podľa ktorého

„Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.

Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod. a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.“ Naozaj mi nie je známy žiaden dôvod, prečo sa tento úkon nemohol vykonať v denných hodinách a bez traumatizácie dieťaťa a ďalších osôb kukláčmi a neobstojí vyjadrenie pána prokurátora, že akciu realizovala NAKA a tá má svoje postupy. NAKA a ani jej postupy nie sú nadradené zákonu a Ústave SR, v ktorej je v čl. 16 ods. 2 explicitne uvedené, že nikoho nemožno podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Povinnosť vykonávať invazívne úkony v denných hodinách zdôrazňuje aj dôvodová správa k Tr. por., kde sa uvádza, že „zdôrazňuje sa povinnosť orgánov činných v trestnom konaní i súdov rešpektovať práva, česť a dôstojnosť občanov, ktorí vystupujú v trestnom konaní a zachovávať v služobnom styku s nimi oficiálnu zdvorilosť. K tomu slúži aj výslovne zdôraznenie, aby sa úkony trestného konania realizovali zásadne v dennej dobe a v úradných miestnostiach. V inom čase a inde sa môžu vykonávať len výnimočne, napr. ak ide o neodkladné a neopakovateľné úkony.“ Vykonaná domova prehliadka samozrejme nebola neodkladný ani neopakovateľný úkon. Rovnako mohol byť v denných hodinách realizovaný aj výsluch obžalovaného a tento neuskutočňovať až od 23:15 hod. rovnakého dňa. 

Obhajobe naozaj nepríde správne, zákonné ani ľudsky normále držať matku s dieťaťom vyše 14 hodín a nátlakom od nej žiadaj priznanie. Od domovej prehliadky pritom mala obžalovaná dieťa väčšinu času v náručí, toto niekoľko hodín plakalo. Dieťa bolo v tom čase kojené, no ani vyhrážky polície však nedonútili obžalovanú urobiť priznanie, i keď ona chcela mať tento nátlak za sebou a svoje dieťa dať končene spať, ale nemohla sa priznať k niečomu, čo nikdy neurobila. 

Takúto odvahu však v sebe nenašli spoluobvinení V., ktorí sa ku skutku priznali, i keď vedeli, že sú objektívne nevinní. Pri správaní sa polície im to však nikto nemôže mať za zlé. 

Nezákonnosť spôsobu vykonania domovej prehliadky, okrem iného spôsobuje aj nezákonnosť všetkých dôkazov z nej získaných, ktoré svoju nezákonnosť podľa teórie ovocia z otráveného stromu prenášajú aj na ďalšie dôkazy. K tomu napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6 Tdo 75/2015: 

„Vykonaním domovej prehliadky v skorých ranných hodinách, po nezákonnom predchádzajúcom násilnom vniknutí do rodinného domu príslušníkmi pohotovostného policajného útvaru, neboli rešpektované základné práva a slobody fyzických osôb – vlastníkov rodinného domu a bola prekročená aj nevyhnutná miera na dosiahnutie účelu trestného konania s dopadom na dôstojnosť a súkromie tam v tej dobe ubytovaných osôb. Vyjadrené preukazuje, je domová prehliadka bola vykonaná nezákonne a z toho dôvodu boli nezákonne zaistené drogy a digitálna váha, čo je v súlade so zásadou, že plody z otráveného stromu sú tiež otrávené, a teda nepoužiteľné. Orgány činné v trestnom konaní a súd nerešpektovali ustanovenie § 2 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Trestný poriadok v zmysle § 1 upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“

V.

Porušenie princípu rovnosti zbraní

Podľa § 2 ods. 14 Tr. por. sú si strany v konaní pred súdom rovné. Pán prokurátor má však prístup ku všetkým trestným spisom v SR a môže z nich ľubovoľne získavať informácie či listiny. Obhajoba v tomto konaní žiadala o prístup len k jedinému spisu a to spisu vedenému na OO PZ v Dubnici nad Váhom, ČVS:ORP-989/DC-TN-2011 pretože tento trestný spis sa týkal priamo osoby obžalovaného a jeho hudobnej produkcie. V tomto konaní však Jaroslav Pagáč obvinený nebol, no vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie k jeho hudobnej produkcii a mal preto zákonný nárok na nazretie do spisu podľa § 69  ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého môže do vyšetrovacieho spisu nazerať osoba, pri ktorej je takéto nazretie potrebné na uplatňovanie jej práv. Žiadosť o nazretie do uvedeného vyšetrovacieho spisu však bola arbitrárne OO PZ v Dubnici nad Váhom zamietnutá s argumentáciu, že obžalovaný nie je osobou oprávnenou do spisu nazerať, úplne však ignorujúc poslednú vetu § 69  ods. 1 Tr. por. 

VI.

Výpovede

svedok V.
Zásadnou sa v tomto prípade ukázala aj výpoveď už odsúdeného V., ktorý na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že tento na komerčnom základe zabezpečoval pre Jaroslava Pagáča výrobu tričiek, propagujúcich jeho hudobný projekt Reborn s tým, že poznal hudobnú produkciu Jaroslava Pagáča, ktorá na neho jednoznačne nepôsobila extrémisticky ale staroslovansky a pohansky, čiže presne tak, ako ju Pagáč aj tvoril a šíril. V hudobnej tvorbe Jaroslava Pagáča svedok V. identifikoval najmä texty popisujúce bojové scény, starých Slovanov, ich pohanských bohov atď. Nevnímal jeho hudbu ako hudbu, ktorá by mala charakter neznášanlivosti, prejavov nenávisti k iným.

Svedok V. taktiež uviedol, že symboly čierneho slnka a kolovratu on sám považoval za staroslovanské a starogermánsky symboly a tieto nevnímal ako závadové a že tieto majú byť extrémistické zistil až zo znaleckého posudku. Svedok V. sa sám označil za vyznávača božstiev starých Slovanov.

Svedok V. bol za extrémistické trestné činy odsúdený bezdôvodne, nakoľko ako sám uviedol: 

„V čase výroby tričiek som o ich závadovosti nemal vedomosť. Ja som sa po vznesení obvinenia ani necítil byť moc vinným.“ Odpor proti trestnému rozkazu nepodal len z dôvodu, že si myslel, že je políciou evidovaný ako nejaký prívrženec a preto si myslel, že na súde svoju nevinu nepreukáže a tento svedok – odsúdený ani nevedel o tom, že bol odsúdený ako člen extrémistickej skupiny.

obžalovaný Jaroslav Pagáč je vyznávačom pohanskej viery starých Slovanov a Germánov. Z čestných prehlásení vyplýva, že je to tolerantný človek, bez rasových predsudkov. Jeho pohanskú vieru okrem iného možno identifikovať v jeho hudobnej produkcii či pôvodnej – staroslovanskej svadbe v krojoch. Aj medzi tetovaniami na jeho tele by sme nenašli žiaden extrémistický symbol ale výhrade symboly pohanské a staroveké. 

obžalovaná Silvia Pagáčová je v tomto konaní tresne stíhaná očividne neprávom, nazdávam sa, že až omylom. Ide o bezúhonnú osobu, vždy poctivo pracujúcu a v súčasnej dobe vzornú matku malého dieťaťa. Jej jediným „prehreškom“ má byť v zmysle obžaloby pomoc jej manželovi s výrobou propagačných materiálov pre jeho hudobný projekt. Ona sama nikdy hlbšie nepátrala po zmysle symbolov, ktoré Jaroslav Pagáč používal a vždy ich vnímala v ich autentickej forme – ako slovanské, germánsky či vikingské znaky, ktoré bežne vídavala na staropohanských kultúrnych akciách. Aj keby skutočne išlo o extrémistické symboly, čo zásadne odmietam a bolo vykonaným dokazovaním absolútne vyvrátené, tak stále u obžalovanej absentuje čo i len náznak vedomostnej zložky, vyžadujúcej úmyselné zavinenie v zmysle ustanovení § 15 Tr. zák. pretože obžalovaná nikdy nemala vedomosť o zneužití týchto symbolov extrémistami, čo však samozrejme nič nemení na ich pôvodnom význame, v ktorom boli zo strany obžalovaného aj použité. 

VII.

Policajná provokácia?

Mimoriadne zvláštne a neštandardne sa tiež javí údajný únik informácií z polície smerom k obžalovanému, s tým že mu bolo niekoľko mesiacov pred vznesením obvinenia oznámené, že mu bude vykonaná domová prehliadka a že sa má zbaviť závadových všetkých vecí, ktoré doma má. Ak by toto obžalovaný urobil, tak si nepochybne založí dôvod kolúznej väzby a nepriamo sa usvedčí z trestnej činnosti. Stalo sa však to, s čím zrejme nikto nepočítal a obžalovaný svojmu známemu telefonicky oznámil, že si z domu nič odnášať nebude, pretože jeho hudobná a grafická produkcia sú legálne. V týchto intenciách následne ŠTS rozhodol o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, ktorému nevyhovel a obvineného zo zadržania prepustil s odôvodnením, že “aj napriek tomu, že obvinený mal vedomosť o tom, že sa o neho zaujímajú OČTK nevykonal žiadne kroky smerujúce k tomu, aby nejakým spôsobom zmaril úkony trestného konania, prípadne iným spôsobom ovplyvňoval vyšetrovanie.“ Správal by sa takto páchateľ trestnej činnosti, ktorý má prechovávať extrémistický materiál a bol upozornený na hroziacu domovú prehliadku? Podľa môjho názoru v žiadnom prípade a obžalovaný tým len opätovne preukázal svoju nevinu a vnútorné presvedčenie o nezávadnosti ním používaných symbolov. 

Rovnako nevierohodne vyznieva výpoveď policajného agenta Poláka zo dňa 15.05.2020, ktorý zakúpil od obžalovaného propagačné predmety s vyobrazením čierneho slnka a kolovratu. Tento agent si pre komunikáciu s obžalovaným založil mail s označením valhalla, čo je staroveké predkresťanské germánske nebo a pri svojom výsluchu tento agent uviedol, že názov tohto mailu bol zvolený náhodne a nemá žiaden súvis s osobou obžalovaného. Skutočnosť že obžalovaný sa hlási k starogermánskemu pohanstvu je zrejme čisto náhodná i keď očividne aj polícia chápala, že obžalovaný nie je neonacista ale pohan a preto bol zvolený takýto kontaktný mail. Avšak aj tento agent uviedol, že nemal vedomosť o zmysle symbolov ako kolovrat, čierne slnko, runy a je preto očividné, že tieto symboly neboli spôsobilé žiaden extrémizmus propagovať, keďže ani policajný agent nepoznal ich význam. 

VIII.

Relevantné zákonné ustanovenia a judikatúra

Do pozornosti súdu dávam judikatúru k znaleckému dokazovaniu, keďže v tomto konaní došlo k vypracovaniu vadných a nezákonných znaleckých posudkov, resp. odborného vyjadrenia. 

Obžalovaný má právo na znalca, ktorý podá odborný a nestranný znalecký posudok a nie je k  osobe obžalovaného, čiže pravý opak toho, čo sa v tomto konaní udialo. 

rozhodnutie NS SR o vylúčení znalca z konania, sp. zn. 3 Obo 123/2009
Nedostatok neutrality ustanoveného znalca môže za určitých okolností porušiť princípy rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou konceptu spravodlivého súdneho konania. Treba zohľadniť najmä také faktory, ako je procesné postavenie znalca a jeho úloha v príslušnom súdnom konaní.“

rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Sžr/42/2014
„Znalec počas výkonu svojej znaleckej činnosti musí spĺňať podmienku vysokej odbornosti, pri ktorej musí dodržiavať nielen právny poriadok ale morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti, pričom uvedenú činnosť musí tiež vykonávať nestranne a nezaujato podľa najlepšieho svedomia a vedomia pri plnom využití jeho odborných znalostí.“

S uvedenou požiadavkou na nestrannosť znalca sa v žiadnom prípade nestotožňuje vyjadrenie znalca Kluberta, ktorý robí právne závery a nahrádza činnosť prokuratúry svojím kontroverzným vyjadrením „pre Pagáča je výhodnejšie pred súdom vystupovať ako vyznávač pohanských božstiev, aby sa potom mohol prezentovať ako obeť náboženského prenasledovania.“, či označením obžalovaného ako neslušnú osobu. Požiadavka na nestrannosť a nezaujatosť znalca sa prirodzene akcentuje aj v judikatúre ESĽP, v zmysle ktorej sú takéto vyjadrenia znalca, v spravodlivom konaní, úplne nemysliteľné.

Shulepova proti Rusku, sťažnosť č. 34449/03.
„Znalci majú byť podľa povahy svojho postavenia neutrálnym a nestranným pomocníkom súdu.“

rozhodnutie NS SR o potvrdení pokute znalcovi, sp. zn. 6Sžo/32/2013
Úvaha, na ktorú znalec nie je oprávnený, či absencia zdrojov v znaleckom posudku nespôsobuje len jeho nezákonnosť ale aj spáchanie správneho deliktu znalca – Najvyšší súd SR potvrdil peňažnú pokutu MS SR pre znalca z dôvodu, že ním vyhotovený znalecký posudok nespĺňal náležitosti ustanovené zákonom. 

Súd uviedol, že vypracovaný znalecký posudok nezodpovedá požiadavkám nestrannosti, pričom na viacerých miestach, budí dojem, akoby cieľom znalca bolo dospieť k záveru, že zadávateľ les udržiaval a zveľaďoval a súčasný užívateľ ho naopak ničí. Tento spôsob tvorby znaleckého posudku, podľa názoru súdu, porušuje princíp nestrannosti výkonu znaleckej činnosti, a preto právny záver o tom, že uvedeným postupom znalca pri koncipovaní predmetného znaleckého posudku došlo k porušeniu zákona, bol správny. 

Predmetom konania bolo uznanie znalca zodpovedným za spáchanie iného správneho deliktu, okrem iného tým že v znaleckom posudku na viacerých miestach vyslovil závery o starostlivosti predchádzajúceho užívateľa a o zodpovednosti užívateľa lesa za stav obhospodarovaného lesa len na základe stavu, ktorý zistil jednorazovou obhliadkou bez toho, že by uviedol, odkiaľ a ako získal hodnoverné informácie o predchádzajúcom stave lesa, ďalej, že aktuálny (znalcom pozorovaný) stav lesa v určitý čas považoval za základe takto získaných informácií za spôsobený novým užívateľom, hoci na takú úvahu nebol ani oprávnený ani táto úvaha nezodpovedá zásadám logickej úvahy tak, aby bola preskúmateľná, teda, nepostupoval pri vykonávaní znaleckej činnosti riadne a nestranne (ust. § 16 ods. 2 písm. b) a d) zák. č. 382/2004 Z. z.) a ním vyhotovený znalecký posudok nespĺňal náležitosti ustanovené zákonom (ust. § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z. z.), čím sa dopustil správneho deliktu porušenia iných povinností podľa ust. § 27 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 16 ods. 2 písm. b) a d) a ust. § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z. z., za čo mu podľa ust. § 27 ods. 3 písm. a) a b) a ods. 4 zák. č. 382/2004 Z. z. bolo súbežne uložené písomné napomenutie a peňažná pokutu. 

Analogická situácia ako v prejednávanom prípade – znalci podali nelogický posudok a odborné vyjadrenie, bez akýchkoľvek zdrojov, na základe svoje úvahy uviedli, že oni presne vedia, ako obžalovaný chápal zmysel použitých symbolov, i keď ich úlohou bolo len objasniť význam týchto symbolov a nie ich chápanie obžalovaným, pričom na takúto úvahu neboli ani oprávnený a táto úvaha nezodpovedá zásadám logickej úvahy tak, aby bola preskúmateľná.

Poukazujem na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít k prezumpcii neviny a mám za to, že spáchanie zločinu konaním mojich klientov nebolo zo strany OČTK dokázané, naopak zo strany obhajoby došlo k nadpráci a to k úplnému vyvráteniu podstaty obžaloby, konkrétne preukázaním skutočného zmyslu čierneho slnka, kolovratu a rún ako aj preukázaniu významu, ktorý týmto znakom prisudzuje široká verejnosť. 

Skutkový stav, uvedený v obžalobe je neudržateľný a v priamom rozpore vykonaným dokazovaním i s § 2 ods. 10 Tr. por. podľa ktorého

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

V uvedenom prípade skutočne nie sú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaných a bolo nepochybne preukázané, že symboly, ktoré používali nie sú extrémistické či nenávistné. I keď zákon nevyžaduje, aby obvinený dokazoval súdu svoju nevinu, podľa môjho názoru sa tak v tomto konaní stalo a aj každej nezaujatej osobe musí byť zrejmé, že k spáchaniu žiadneho trestného činu nedošlo. Poukazujem na judikáturu, napr.: 

R 40/1971 
„Použitie zásady „in dubio pro reo“ je možné len vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde veci (teraz náležitému zisteniu skutkového stavu veci – pozn. aut.).“ 

R 33/1968 
„Zistenie skutočného stavu veci (teraz náležitého zistenia skutkového stavu veci – pozn. aut.) v zmysle § 2 ods. 5 TP (teraz § 2 ods. 10 – pozn. aut.) vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR,  sp. zn. 8 Tz 37/92, podľa ktorého 
„Z princípu prezumpcie neviny, zakotveného v § 2 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti, svedčiace v neprospech obvineného.“

RozsudokNajvyššieho súdu SR,  sp. zn. 6 Tz 1/97, podľa ktorého
Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. 

Uznesenie Najvyššieho súdu SR,  sp. zn. 2 Tz 27/04, podľa ktorého 
Režimu zistenia (nie iba zisťovania) skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku podlieha každá skutočnosť a okolnosť významná z hľadiska rozhodnutia v trestnom konaní.

V konaní obžalovaných však v každom prípade absentuje vôľová i vedomostná zložka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. K tomu napr.:

rozsudok Najvyššieho súdu SR,  sp. zn. 2 Tdo 23/2012
„Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky je zavinenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová.“

IX.

Záver

Z výpovede a z odborného vyjadrenia znalca Kluberta, okrem jeho formálnej a obsahovej nezákonnosti vyplýva, že obžalovaný používa materiály, texty a tetovania, ktoré používajú hnutia k potláčaniu práv a slobôd, ale nevedno ktoré a zdroje nie je schopný poskytnúť, no písali to na internete. Rovnako na základe internetového rozhovoru bol obžalovaný znalcom identifikovaný ako národný socialista, hoci nevie, či a kto uvedený rozhovor vôbec poskytol. 

V rovnakom smere sa vyjadruje aj znalec Kárpáty, keď zjednodušene uvádza, že Pagáč spieva o čistote krvi a pod., ale nevie v ktorej piesni. Ďalej znalec označil ako neonacistické hudobné skupiny a to bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia. Obaja znalci obžalovaného zhodne radia medzi neonacistov na základe rozhovoru, ktorý nikdy neposkytol.  

Runy sú absolútne neextrémistickým znakom, ide o starovekú abecedu a v tomto význame ju doposiaľ používajú napr. metalové skupiny, združenia historického šermu, či fanúšikovia fantasy – napr. Pán prsteňov a pod. 

Je možné, že došlo k zneužitiu symbolov čierneho slnka a kolovratu extrémistami, i keď obhajoba žiadne takéto prípady nezaznamenala. Naopak, zo strany obhajoby boli predložené desiatky prípadov použitia týchto symbolov, vrátane rún, v ich pôvodnom – staroslovanskom, či starogermánskom význame – napr. vo folk-metalovej hudobnej scéne, historickom šerme, filmoch, počítačových hrách ale aj na verejných priestoroch typu biofarma, detský zábavný park alebo Deň poľského vojska. Ak aj tieto symboly zneužili extrémisti, tak to nič nemení na ich skutočnej podstate a ich nezávodnom význame. Analogicky, aj kresťanské symboly boli zneužité napr. rasistickou organizáciou Ku-Klux-Klan, čo však neznamená, že používatelia symbolov ako kresťanský kríž alebo kvapka krvi Krista budú zo strany OČTK vystavení stíhaniu a invazívnym úkonom, tak ako v tomto prípade. K tomu azda najvýstižnejšie prípad nórskej olympijskej reprezentácie, ktorá zvolila ako reprezentačný odev svetre s rúnami a po ich kritike odkázala výkonná riaditeľka výrobcu oblečenia Hilde Midthjellová nasledovné: „Neonacisti pochodujú aj s nórskymi vlajkami, to však ešte neznamená, že ich prestaneme používať.“ 3 Uvedené napokon už konštatoval aj Krajský súd v Prešove v oslobodzujúcom rozsudku sp. zn. 6To/31/2012, kde toto jednoznačne uviedol a dodal, že odal-runa nie je extrémistickým symbolom, používa sa bežne pre filmárske, literárne, reklamné účely  a že sloboda prejavu sa v plnej miere vzťahuje aj na tetovanie na tele človeka, ktorý túto runu má vytetovanú na viditeľnom mieste. 

Ďalej poukazujem na zoznam zakázaných symbolov v SRN, kde Úrad na ochranu ústavy jednoznačne odinovu runu, či čierne slnko neradí medzi zakázané symboly. Akú ma mať spoločnosť právnu istotu, keď tradičné pohanské symboly používa v ich pôvodnom význame, naviac sa pridržiavajúc záverov nie len nemeckého protiextrémistického vládneho úradu ale aj príručky MV SR pre identifikáciu extrémistických symbolov, kde čierne slnko je jednoznačne zaradené medzi symboly novopohanstva a jeho význam nemá nevyhnutne rasový alebo neonacistický kontext.  

Napokon, aj keď je jednoznačné, že runy, čierne slnko a kolovrat u tradičné predkresťanské symboly, tak aj v prípade, že by tomu tak nebolo, to nič nemení na ich vnímaní verejnosti ako presne takéto staroveké symboly a z tohto dôvodu ich verejných používaním nikoho nemožno strhnúť k extrémizmu, pretože takmer nikto tieto symboly s extrémizmom nespája a teda nie sú spôsobilé extrémizmus či nenávisť šíriť, keďže verejnosť si tieto symboly v žiadnom prípade s extrémizmom neasociuje a pre pochopenie ich údajného zmyslu muselo zo strany OČTK byť vykonané znalecké dokazovanie. Ako môže symbol, ktorého zmysel nevie jednoznačne vyložiť ani súdny znalec propagovať nenávisť medzi laickou verejnosťou nevedno. Konštantná judikatúra slovenských súdov obžalovaných pravidelne oslobodzuje aj v prípade použitia skutočne extrémistického symbolu ale takého, o ktorého skutočnom význame nemá laická verejnosť vedomosť (napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 To 203/2004, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 To 141/2003), len pripomínam, že v prejedávanom prípade nejde o žiadne extrémistické symboly.   

Naopak, obhajoba preukázala, že hudobné skupiny inklinujúce k neonacizmu túto ideológiu propagujú používaním nacistických hákových krížov alebo hajlovaním, aby nikoho nenechali na pochybách o tom, akú ideológiou svojou hudbou šíria, resp. sa šíriť snažia.  Je naozaj signifikantné, že azda najznámejšia a najpopulárnejšia slovenská historička a etnologička Katarína Nádaská symbol kolovratu verejne používa a to napr. pri prednáške dňa 20.05.2021 s príznačnou témou – Slovanskí bohovia. 

Na záver ešte rozhodnutie súdu, staré 100 rokov, no stále aktuálny. Išlo o prípad  obvinenia z použitia farieb ako zástupnej zakázanej symboliky zástavy cudzieho štátu. V roku 1922 boli uznané konkrétne osoby vinnými z nosenia zakázaných odznakov (resp. farieb cudzích štátov), ktorého sa páchatelia mali dopustiť tým, že verejne nosili kroj v maďarských národných farbách pri obžinkovej slávnosti strany maďarských gazdov, tým spôsobom, že mali oblečené biele nohavice, červenú vestu, biele košele a zelené kravaty, čím mali demonštrovať proti československému štátu.  Najvyšší správny súd odsudzujúce rozhodnutie ako nezákonné zrušil a konštatoval, že užívanie krojov v maďarských národných farbách nemožno chápať ako zástupné nosenie znakov cudzieho štátu 4. Navrhujem, aby konajúci súd rozhodol rovnako spravodlivo a zákonne aj v tomto prípade údajných zástupných znakov, tak ako rozhodol NSS pred sto rokmi. 

Citát osobnosti práva na záver:
„Cieľ, ktorý sleduje zákonodarca trestnoprávnym postihom extrémistických výrokov, považujem za vznešený. Verím, že veľká väčšina z nás by sa s týmto cieľom stotožnila. Ale ak dnes štát zakáže vyjadrovať názory antisemitom či rasistom, kde máme záruku, že zajtra sa nenájde predstaviteľ štátu s iným „vznešeným“ cieľom, ktorým odôvodní zákaz vyslovovať názory liberálom, ateistom, kresťanom, homosexuálom, či demokratom?“ 5 Pán Lipšic mal pravdu, prišla doma, kedy sa kriminalizujú náboženské prejavy pohanov. Naozaj chceme kriminalizovať týchto rodovercov len preto, že sa nám ich viera nepáči?

V prejednávanom prípade je potrebné prihliadnuť priamo aj na Ústavu SR, konkrétne 

Čl.24 Ústavy SR
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Čl.26 Ústavy SR 
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.

X.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nejednoznačne zistenému skutkovému stavu veci a závažným procesným pochybeniam v prípravnom konaní navrhujem súdu, aby v zmysle zásady in dubio pro reo postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. mojich klientov spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, alternatívne, aby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

s úctou,
JUDr. Adam Puškár, advokát


1 https://domov.sme.sk/c/22659581/historik-klubert-symboly-s-ktorymi-behal-cinkota-v-slovanoch-nie-su-povodne.html

2 „Prelomový objav archeológov Masarykovej univerzity ukazuje, že Slovania už pred zavedením hlaholiky prišli do kontaktu s runami, ktoré mohli používať napríklad na počítanie alebo veštenie.“
https://svet.sme.sk/c/22594889/zmena-v-dejinach-najstarsi-napis-najdeny-u-slovanov-nie-je-hlaholika.html

3 https://sport24.pluska.sk/ostatne/ostatne/norsko-nevie-vyhrabat-velkeho-skandalu-pojdu-olympiadu-ako-nacisti

4 Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 16836/24.

5 Lipšic, Daniel. K trestnému postihu extrémistických prejavov. In Trestní právo. 2003, roč. VIII., č. 4, s. 7-9.

JUDr. Adam Puškár

Potrebujete poradiť?

Medzi naše služby patrí aj právne poradenstvo, kde Vám vieme okamžite poradiť s Vašimi právnymi problémami. V prípade bližších otázok alebo záujmu o naše právne služby nás neváhajte kontaktovať.