Is an inspection of Ministry of Interior illegal authority? (article contains the entire text of decision of Supreme Court)

Značného ohlasu sa dostalo mediálnym informáciám o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorom predseda senátu Štefan Harabin označil Sekciu kontroly a inšpekčnej služby MV SR (ďalej len Inšpekcia) za nezákonný orgán, čo malo priamy dôsledok v rozhodovanom prípade ale môže mať ďalekosiahle následky aj v iných prípadoch. V medializovanom prípade rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/1/2015, zo dňa 29.05.2015 došlo na základe § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. a/ Tr. por. k oslobodeniu policajta spod obžaloby, pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že 16.01.2013 v čase o 20:41 hod. počas výkonu služby si prostredníctvom SMS správy odoslanej na jeho telefónne číslo dal sľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške 50,- Eur od Mgr. J. S., v tom čase príslušníka Policajného zboru za to, že mu zistí informácie v súvislosti so zadržaním osoby príslušníkmi PZ,

súd

ku ktorému malo prísť dňa 15.01.2013, tento požadované informácie bližšie nezisteným spôsobom získal a následne ich poskytol Mgr. J. S., ktorý ich zistenie požadoval, pričom mu oznámil konkrétne ktorými príslušníkmi PZ bol M. F. zastavený a kontrolovaný, na akom vozidle v tom čase jazdil a aké veci boli u neho nájdené, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. (Rozsudok dostupný aj on-line).

Zásadnou je v predmetnom rozhodnutí tá skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený okrem iných skutočností aj preto, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR nie je Inšpekcia zákonným orgánom činným v trestnom konaní.

Najprv si priblížime samotnú Inšpekciu. Už jej definícia na stránkach ministerstva vnútra mnohým napovie, kde tkvie problém jej nezávislosti: Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby. Na úseku inšpekčnej služby odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru.

Z uvedeného je zrejmé, že postavenie Inšpekcie mimo štruktúru a organizáciu Policajného zboru SR a jej podriadenie priamo ministrovi vnútra má zabezpečiť jej nezávislosť pri vyšetrovaní trestnej činnosti svojich kolegov – policajtov; podľa iného názoru však naopak priame podriadenie inšpekcie ministrovi zakladá jej závislosť. Analogicky si ťažko možno predstaviť, že by Najvyšší kontrolný úrad SR bol nezávislý, ak by bol napr. podriadený výlučne premiérovi alebo Špecializovaný trestný súd bol výlučne podriadený ministrovi spravodlivosti. Absencia nezávislosti však ešte neznamená automaticky aj nezákonnosť Inšpekcie ako takej. Kľúčovým argumentom Najvyššieho súdu SR je ten fakt, že Inšpekcia nie je organizačne zaradená v štruktúrach policajného zboru ale je pod ministerstvom spravodlivosti, ktorá je výkonnou mocou. Trestné stíhanie môžu viesť však len policajti – teda príslušníci Policajného zboru (a colníci a pod.) ale nie policajti vyňatý z Policajného zboru a podriadení ministrovi. Policajti fungujúci mimo Policajného zboru je úkaz zákonom nepredpokladaný a ich postavenie je preto sporné.   Definícia Policajného zboru a jeho organizácia:

§ 1 ods. 1 zák. o PZ Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

§ 4 ods. 1 zák. o PZ Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu; organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov.

§ 4 ods. 2 zák. o PZ Služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu.

V čom konkrétne zistil Najvyšší súd SR nezákonnosť Inšpekcie v uvedenom rozhodnutí: Sekcia podľa organizačnej štruktúry ministerstva vnútra predstavuje jej samostatnú organizačnú zložku, výlučne podriadenú ministrovi vnútra, nezávislú od polície a existujúcu mimo štruktúr Policajného zboru. Sekcia na úseku inšpekčnej služby síce využíva informačno-technické prostriedky a zabezpečuje ich používanie, avšak ani z jej kompetencií nevyplýva podávanie aj žiadostí o udelenie súhlasu. Podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním sú príslušnými na podanie žiadosti Policajný zbor, Slovenská informačná sluţba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa. V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je súčasťou policajného zboru služba kriminálnej, finančnej, poriadkovej, dopravnej, železničnej polície, ochrany objektov, hraničnej a cudzineckej polície, osobitného určenia, ochrany určených osôb, inšpekčnej služby a kriminalistický a expertízny ústav. Z organizačnej štruktúry policajného zboru, ktorú si odvolací súd pripojil za roky 2012, 2013 a 2014 z Prezídia Policajného zboru, vnútorného odboru kancelárie prezidenta Policajného zboru, oddelenia konzultantov a organizácie, pritom vyplýva, že inšpekčná služba v ňom nie je začlenená. V prípade Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodne sa nejedná o zložku Policajného zboru a ani iný subjekt spadajúci pod niektorý z orgánov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním. Na tomto závere nič nemení ani obsah nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 30 z 29. februára 2012 (vestník, ročník 2012, čiastka 18) o používaní informačno-technických prostriedkov. I keď zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v § 4 ods. 1 predpokladá v rámci organizácie Policajného zboru existenciu inšpekčnej služby, Policajný zbor takúto službu nevytvoril, nemá ju zriadenú, resp. bola presunutá na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Pravdou je, že zák. č. 155/2003 Z. z. účinným od 1. júla 2003 bol zmenený obsah § 6 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore s tým, že služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak. Táto zmena rozhodne nedáva legislatívny základ na vyňatie inšpekčnej služby zo zložiek patriacich Policajnému zboru a zriadenie a vytvorenie inšpekčnej služby, alebo jej preloženie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a už vôbec nie na to, aby ju riadil minister vnútra.  

Zároveň to napokon výslovne a nepochybne vyplýva aj z prvej vety ods. 2 § 4 zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu.

Keby sa pripustil iný výklad, znamenalo by to, že Policajný zbor bezprostredne a priamo neriadi apolitický profesionál, policajt, ale minister vnútra a Policajný zbor ako celok je de facto politicky riadený cez politika a dostáva sa do jeho úplnej závislosti. Na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona je Policajný zbor v konečnom dôsledku podriadený ministrovi vnútra. Táto podriadenosť, vždy však prostredníctvom prezidenta Policajného zboru, je logická vzhľadom na to, že ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy podľa § 11 písm. c/ zák. č. 575/2001 Z. z.  

Pokiaľ minister vnútra nariadením č. 57 z 27. augusta 2007 zriadil Sekciu kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby na ministerstva vnútra a nariadením č. 117 z 27. augusta 2010 ju podriadil priamo ministrovi vnútra, urobil tak v obidvoch prípadoch bez najmenších pochybností v rozpore so zákonom bez legislatívnej opory. Najvyšší súd uzatvára, že podávanie žiadostí o udelenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním, nie, inšpekčnou službou Policajného zboru, ale sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je neprípustným zásahom výkonnej moci, cez personálnu subordináciu príslušníkov Policajného zboru, do konania pred začatím trestného stíhania a následne potom aj do samotného trestného konania s rizikom možného využívania a zneužívania nástrojov trestného práva na politické ciele v tak citlivej oblasti, akou je ochrana súkromia a osobnostnej integrity človeka.

S uvedeným rozhodnutím sa právnická obec môže alebo nemusí stotožniť, minister vnútra už vyhlásil, že toto rozhodnutie považuje za nezákonné, avšak faktom zostáva, že je právoplatné a vykonateľné v konkrétnom prípade. Zásadný dopad však toto rozhodnutie bude mať na v súčasnosti trestne stíhaných policajtov, ktorí sa môžu brániť poukazom na toto rozhodnutie a z neho vyplývajúcim rezultátom, že úkony a dôkazy získané Inšpekciou sú nezákonné a preto nemôžu byť v trestnom konaní podľa § 119 ods. 2 Tr. por. použité ako dôkaz. Vylúčeným nie je ani postup už právoplatne odsúdených policajtov, ktorí môžu argumentujúc týmto rozsudkom, žiadať z rovnakých dôvodov o obnovu konania.  

JUDr. Adam Puškár

Potrebujete poradiť?

Medzi naše služby patrí aj právne poradenstvo, kde Vám vieme okamžite poradiť s Vašimi právnymi problémami. V prípade bližších otázok alebo záujmu o naše právne služby nás neváhajte kontaktovať.